Môjho milého rodina vysoko si vedie

1.
Môjho milého rodina vysoko si vedie,
ža ma tá jeho mamička za nevestu nechce.

2.
Keď mňa ona za nevestu, ja ju za mamičku,
že som ja chudobná deva, do jeho domečku.

3.
Mali ste vy vtedy brániť, keď k nám začal chodiť,
ale teraz mi nebráňte, mé srdce neraňte.

4.
Moje srdiečko ranené, tvrdé ako kameň,
veru mi ho nerozveselí v Novej Bani žiaden.

5.
Rozveselil by ho jedon, ale je ďaleko,
[:rozveselil by ho druhý, ale je ďaleko.:]