Prečo ty má drahá Andulko

1.
Prečo ty, má drahá Andulko, hlávku k zemi kloníš,
prečo ty každý deň z večera horké slzy roníš.
Pôdeme my spolu do kola, dáme si valčík hrať,
potom ti tíško zaspievam, že ťa mám Anička rád.

2.
Nie, nie, môj drahý janíčku, mňa bolí hlavička,
pre tvoje falešné milovanie, plače tvá Anička.
Choď si ty do kola sám a sám, a daj si valčík hrať,
a môžeš inej zaspievať, že ju máš veľmi rád.

3.
Keď budeš z večera s inou spať, Janíčko, spomeň si,
že o tom tvá drahá Anička nič vedieť nemusí.
Hubičku jednu, alebo dve môžeš jej dať,
ale svú predrahú Aničku neprestaň milovať.