Zegnal goraľ svom goraľke

1.
Zegnal goraľ svom goraľke idonc v kraj daľeki,
zegnom tobe, moja ľuba, aľe ňe na veky.

2.
Kedy po rocku še povroce do svojego šola,
to če, ľuba, zaprovadze na šľub do koščola.

3.
Minol rocek, minol drugi, tu ňevidač Janka
i goraľka zapomňala na slova kohanka.

4.
Minol rocek i poltora, goraľa ňevidač
i goraľka pomyšľuje, třeba by še vydač.

5.
Kdy po rockak goraľ vraca s tom nadžejom v šerdcu,
ze še s ľubom poloncymy na šľubnym kobjercu.

6.
Idže goraľ do koščola, vidži švjatlo vsendy
i pyta še koščeľnego, coz to džišaj bendže.

7.
Oj, goraľu, žľe je s tobom, ňic s kochaňa tvego,
šľubovala tvojom zostač, posla za inego.

8.
Obežre še do veľkik dřvi, idže para mloda,
dy to moja najmiľyjsa, dy to jyj uroda.

9.
Kdy skloňyla svojom glovke, druzbom na ramjona,
ľudže křico o ratunek, mloda pani kona.

10.
Oj, ňekona, oj, ňekona, aľe konač bendže,
šľubovala mojom zostač, aľe juz ňebedže.

11.
Goraľ posel v gory, v ľas, tam hodžyl do raňa
i oddal še do modlidby a volal do Pana.

12.
Přijmi, Paňe, mojom duse, přijmi jom navjeki
a tjy slova kje domluvjyl, řučyl še do řeki.