Andrea Zimányiová

Tebe

Z fotografie hľadí na mňa tvoja tvár
Tvoje oči vraj mám
Aspoň mama to povedala raz
Ako malá som ťa chcela pod stromček
Ale neklopal nik
A môj sen sa roztopil sťa sneh

Nie
Nepoznám ani vôňu tvojich nedieľ
Ani tvoj smiech
Ani akú máš dlaň
Neschúlila som sa do tvojho svetra
Neviem či si kávu sladievaš
Dobre však poznám
Ten tieň
Tieň na dne očí
Keď bez pozvánky
Večer k nám vchádza
A stôl je prázdny
A mam len tak pri ňom sedí
Kamsi pozerá
Hmmmmmm

Z fotografie hľadí na mňa tvoja tvár
Trochu vyblednutá
Držím v ruke čiernobiely čas
Ako do mňa prší, tak si navykám
Už ťa nepostrádam
Zabúdam na smútky detských dní

Nie
V dotazníkoch nevadí mi biele miesto
Vypálené hneď v druhej kolonke
Tých pohľadníc z každých mojich prázdnin
Bez tvojej adresy
Kam prišli neviem
No mám pocit nech si kde si
Dobre, že tu nie si

Už nechcem o tebe snívať
Už nechcem nešťastná bývať
Aj strom sa bráni letokruhmi
Zľahostajnievam
Ocko
Je totak...