Anna Veselovská

Počula som z neba pieseň znieť,
že ak mám s kým ujsť nech ujdem hneď.
Ešte to stále v ušiach má-a-a-á-m.
Bolo to zvláštne ako film.


Nikto z nás to vôbec neriešil,
či bude búrka a či mra-a-á-az.
Deň za dňom sa rýchlo minie,
a dnes už všetko je iné.


Keď samú seba nespozná-a-am,
sme na ceste zlej, héj,
sme na ceste zlej, heéj.
Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.


Sme na ceste zlej, héj,
sme na ceste zlej, heéj.
Už nieje podstatné,
kto z nás dvoch stratil smer.


Sme na ceste zlej!
Niečo vo mne vraví
tak sa vráť,
Dlhé dni a noci radšej skráť.


Aj tak sama nevieš čo chceš ná-a-a-ájsť.
V diaľke vidím iba púšť,
žiadny hlas nepríde z tých prázdnych úst,
rozpálené tiene už spadli z nás, z nás.


Deň za dňom sa rýchlo minie,
a dnes už všetko je iné.
Keď samú seba nespozná-a-am,
sme na ceste zlej, héj,


Sme na ceste zlej,heéj.
Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.
Sme na ceste zlej,héj,
sme na ceste zlej, heéj.


Už nieje podstatné,
kto z nás dvoch stratil smer.
Ale aj tak mám chuť stále
ďalej s tebou ísť.


Každý raz poblúdi,
vždy dá sa zísť
z tejto cesty zle-e-ééj.
Sme na ceste zlej, héj.


Sme na ceste zlej, heéj,
Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.
Sme na ceste zlej, héj,
sme na ceste zlej,


Už nieje podstatné, kto
z nás dvoch nájde smer.
Z tejto cesty zlej.
Počula som z neba pieseň znieť.