Blue Sundown

záhrada si hľadá tajnú skrýš
večer tichou hudbou zvádza
o chvíľu sa do tmy ponorí
s pocitom, že deň ju opäť zrádza

čas sa spomalí, už nemá, kam by šiel
s našim svedomím sa hrá

vezmi do dlaní, (to) čo každý stráca
to, čo každý skrýva
otvor krídla svojím predstavám

utíchla už pieseň čiernych vrán
chladné hviezdy nebo krášlia
čo poznal som, už nepoznám
osud nám svoje karty mieša

už si nestojím, za čím som si stál
hľadáme si každý vlastnú tvár

vezmi do dlaní...
už si neverím, keď so mnou hráš sa
stále sa ti skrývam
skúsme ešte raz to krásne nájsť
aspoň raz