Bruce Dickinson

Kto ti v noci ukradol tlkot srdca?
Ustráchaný služobník v blikotavom svetle
Na zrkadlo sa snažia zachytiť výdych z tvojich úst
ale tvoj dych ukradol južný vietor
ďalší zimný príbeh sa skončil
tvoja nesmrteľná milenka sa pominula
kalich jej ukradli z ruky
večný život na jej rozkaz
teraz všetko, čomu vládne, vidí...
kvílivý výkrk smrti v tvojich očiach
všetci sudcovia a celý dvor vstupouje do tvojej izby
zlato sa zmení na hrdzu
tvoja ríša ťa odprevadí do hrobu
prízraky noci ťa teraz láskajú
a nežne šepkajú „My sme smrť“
berú si tvoj život
srdce ti lámu na dvoje
berú si kráľovnú
na nejaké lepšie miesto, tak si to myslia
a plamene hasnú
teraz plamene stúpajú vyššie
a očisťujú lásku, ktorá zomrela
a vystrašené krysy uväznené medzi živými
späť na zem, pečatenie hrobu
naše kostry povstávajú skrz krvavý závoj
kto nás zvoláva z hrobu?
„My sme smrť“
Výkrik smrti v tvojich očiach
všetci sudcovia a celý dvor vstupouje do tvojej izby
zlato sa zmení na hrdzu
tvoja ríša ťa odprevadí do hrobu
prízraky noci ťa teraz láskajú
a nežne šepkajú „My sme smrť“
berú si tvoj život
srdce ti lámu na dvoje
berú si kráľovnú