Jej prízrak v hmle
"Mesiac, a ona tam visí ako portrét krutý
Ľahký vánok šepoce výzvu stromov
Ako táto tragédia začína so skleneným srdcom rozseknutým
A nočné mory desia zo snov
Ale žiadne, prosím, žiadne slzy vyronené
Strach a bolesť sa môžu dať so Smrťou dokopy
Ale je to túžba čo sprevádza jej istoty
Ako aj bude vyslovené..."
Bola stvorením od Boha
Aké bozkávame v chladných zrkadlách
Snehová Kráľovná
S ničím ju nemožno porovnať
Pery zladené do symetrie
Nepodarilo sa im ju nikde zočiť
Temné vodnaté oči
Nočná mora z Arábie...
Žiarila akvarelmi
Ako z môjho oceánu života perly
Dokiaľ sa nepodarilo tým čo ju mať nemohli
Vyrvať ju celú z tohoto Sveta aj s koreňmi
V ten osudový Večer, keď ...
Stromy páchli gáfrom a západom slnka sa vzduch začal chvieť
Vetvami v korunách sledovali prízraky a hádzali zvedavé pohľady
Tak ako tiene ktoré na moju milú vrhali
Keď za mesačného svitu ľútosť oberala z bohatej úrody
Dáva to dôvod k rozletu
Alebo aj ku smrti ak chcú
Plazili sa omámení lesmi
Taftovou Lúkou čo má medzi bokmi ukrytú
Čo uspávajú hojdaním ľúbezným
Všetko prehľadali za svetla aj v tme
Aby zachytili opar keď sa rodí
(Smrtiace požehnanie odohnať)
Jej prízrak v hmle
Znásilnenú zanechali...
(Päť Božích mužov)
...Jej prízrak v hmle
Úsvit ju tam objavil
Pod cédrom do prázdna hľadela bez síl
Roztrhané hodvábne šaty, havranie vlasy
Jej splývali na rúcho obnaženej krásy
Pokrytá jemným srieňom, vedel som že mi ju vzali
Plakal som dokiaľ sa mi všetky slzy do modlitieb nezliali
Zaprisahala ma sľubom krvi vonnej
"Nikdy sa nerozdelíme
Aby neprajné nebo neukradlo srdcia našej lásky neoblomnej"
A potom som toto zakričal:
"Ku mne sa naspäť vráť
Bol som zrodený na to aby som ťa miloval
Tak prečo by mal osud medzi nami stáť?"
A keď som už oplakal jej nádherné obrysy
Nevypovedané sny a slová posledné
Pozoroval som trblietanie zadupané do zeme
Kľúč ku kostolnej zvonici...
Mimochodom, dedina ju obvinila
Z toho že bola zlá víla
Ich muži to túžili zakúsiť toľko krát
A ja som premenil pod Kristom hľadajúcim znamenia viny
Svoju umučenú dušu v ľad
Snehová Kráľovná
S ničím ju nemožno porovnať
Pery zladené do symetrie
Nepodarilo sa im ju nikde zočiť
Zradné oči
Nočná mora z Arábie...
Bola Ersuliou čo vlastní
Mliečnobielu pleť
Môj porcelánový Yin
Spanilý Anjel Hriechu čo nemá síl odletieť
A tak pre ňu mám...
Vánok páchol gáfrom a západom slnka
Korunami sledoval jej prízrak a vial
Ich svätyňa planula hnevom a do bolesti bola zamknutá
Najlepšie miesto pre spravodlivosť ktorú kto vymyslenú v biblii mal
Dáva to dôvod na rozlet
Alebo láskou bez hanby zahorieť
Utíšil som náreky
Omámený milovanou naveky
Jej Lúkou taftovou
Alebo hojdaním jej bokov
Nad tým všetkým v zálive
Zachyť opar keď sa rodí
Ukry posledné požehnanie
Jej prízrak v hmle
A objal som ju
Tam kde milenci práchnivejú ...
Jej prízrak v hmle
Jej prízrak v hmle
"Mesiac, a ona tam visí ako portrét krutý
Ľahký vánok šepoce výzvu stromov
Ako táto tragédia začína so skleneným srdcom rozseknutým
A nočné mory desia zo snov
Ale žiadne, prosím, žiadne slzy vyronené
Strach a bolesť sa môžu dať so Smrťou dokopy
Ale je to túžba čo sprevádza jej istoty
Ako aj bude vyslovené..."
Bola stvorením od Boha
Aké bozkávame v chladných zrkadlách
Snehová Kráľovná
S ničím ju nemožno porovnať
Pery zladené do symetrie
Nepodarilo sa im ju nikde zočiť
Temné vodnaté oči
Nočná mora z Arábie...
Žiarila akvarelmi
Ako z môjho oceánu života perly
Dokiaľ sa nepodarilo tým čo ju mať nemohli
Vyrvať ju celú z tohoto Sveta aj s koreňmi
V ten osudový Večer, keď ...
Stromy páchli gáfrom a západom slnka sa vzduch začal chvieť
Vetvami v korunách sledovali prízraky a hádzali zvedavé pohľady
Tak ako tiene ktoré na moju milú vrhali
Keď za mesačného svitu ľútosť oberala z bohatej úrody
Dáva to dôvod k rozletu
Alebo aj ku smrti ak chcú
Plazili sa omámení lesmi
Taftovou Lúkou čo má medzi bokmi ukrytú
Čo uspávajú hojdaním ľúbezným
Všetko prehľadali za svetla aj v tme
Aby zachytili opar keď sa rodí
(Smrtiace požehnanie odohnať)
Jej prízrak v hmle
Znásilnenú zanechali...
(Päť Božích mužov)
...Jej prízrak v hmle
Úsvit ju tam objavil
Pod cédrom do prázdna hľadela bez síl
Roztrhané hodvábne šaty, havranie vlasy
Jej splývali na rúcho obnaženej krásy
Pokrytá jemným srieňom, vedel som že mi ju vzali
Plakal som dokiaľ sa mi všetky slzy do modlitieb nezliali
Zaprisahala ma sľubom krvi vonnej
"Nikdy sa nerozdelíme
Aby neprajné nebo neukradlo srdcia našej lásky neoblomnej"
A potom som toto zakričal:
"Ku mne sa naspäť vráť
Bol som zrodený na to aby som ťa miloval
Tak prečo by mal osud medzi nami stáť?"
A keď som už oplakal jej nádherné obrysy
Nevypovedané sny a slová posledné
Pozoroval som trblietanie zadupané do zeme
Kľúč ku kostolnej zvonici...
Mimochodom, dedina ju obvinila
Z toho že bola zlá víla
Ich muži to túžili zakúsiť toľko krát
A ja som premenil pod Kristom hľadajúcim znamenia viny
Svoju umučenú dušu v ľad
Snehová Kráľovná
S ničím ju nemožno porovnať
Pery zladené do symetrie
Nepodarilo sa im ju nikde zočiť
Zradné oči
Nočná mora z Arábie...
Bola Ersuliou čo vlastní
Mliečnobielu pleť
Môj porcelánový Yin
Spanilý Anjel Hriechu čo nemá síl odletieť
A tak pre ňu mám...
Vánok páchol gáfrom a západom slnka
Korunami sledoval jej prízrak a vial
Ich svätyňa planula hnevom a do bolesti bola zamknutá
Najlepšie miesto pre spravodlivosť ktorú kto vymyslenú v biblii mal
Dáva to dôvod na rozlet
Alebo láskou bez hanby zahorieť
Utíšil som náreky
Omámený milovanou naveky
Jej Lúkou taftovou
Alebo hojdaním jej bokov
Nad tým všetkým v zálive
Zachyť opar keď sa rodí
Ukry posledné požehnanie
Jej prízrak v hmle
A objal som ju
Tam kde milenci práchnivejú ...
Jej prízrak v hmle
Jej prízrak v hmle