Dežo Ursiny

Objal ma vzduch, čo prúdi
v pierkach, v oknách,
vo dverách.
A bežím,
bežím na sever.
Zanechávam za sebou len detské stopy
na snehobielej pláni.
Bežím na sever,
stále na sever.
Keď otváram oči, keď ich zatváram,
keď mlčím, keď milujem, keď spím,
bežím na sever,
stále na sever.

Každým pohybom sa rodím.
Som, čím som bol.
Môj smer je sever, môj sen je pól.
Tam sa svet končí a znova začína
v priezračnom bode ako vidina.
Tam svet je dieťa
a ja budem svet.
Ach, len rásť s ním
a spoluznieť.
Bežím na sever.

Výťahy klesajú,
diaľnice hučia,
mosty sa chvejú,
odlesky expresov šíria sa na všetky
smery.
Slnko ustalo,
vychádza vietor
a rozsvecuje vzduch, čo volá
v pierkach, v oknách,
vo dverách.
Bežím na sever,
stále na sever.
Zanechávam za sebou len detské stopy
a divobiely dych.