Dežo Ursiny

Tvoj náhly úsmev v kyslom daždi
v okamihu vo mne vraždí
všetku špinu dňa.
Kým davom kvapiek ku mne plávaš,
odvracia sa moja hlava
od chmúrnych myšlienok.
Pod výzvou tvojich vláčnych krokov
ťažkne môj rýchly krok.
Semafory na STOP svietia.
Kričí precitnuté dieťa. Ulica
je plná pomalej elektriny a divej reči.
Vo vnútri slov zrazu beží
bledý film bez slov.
Kvíli záchranka. Zákrutu ostro režú
mokré sekunky - rúti sa v nich zavýjajúca flotila
bláznivo dymiacich hasičov.

Otvor sa nahej iskre -
vzplanieme prudko
ako nálož v tichých záhradách.
Otvor sa nahej iskre -
vzplanieme ako slnko,
ktoré mokro zapadá.

Tvoj náhly úsmev v kyslom daždi
v okamihu vo mne vraždí
všetku špinu dňa.
Kým davom kvapiek ticho plávaš,
roztvára sa v mojej hlave
ostrý plamienok.
Kým davom kvapiek ticho plávaš,
vznecuje sa v mojej hlave
celý mestský blok.
Kým davom kvapiek ku mne plávaš,
rozlieva sa v našich hlavách
ľahký havaríjny šok.

Otvor sa nahej iskre -
vzplanieme prudko
ako nálož v tichých záhradách.
Otvor sa nahej iskre -
vzplanieme ako slnko,
ktoré mokro zapadá.