Drišľak

My chodzime vandrujúci, i našo Araòky,
jim postaèí kušèok dymu, túlavé topánky.
Šikovnejše dobre žijú, žimi še neboja,
od rána už v dluhym radze na podporu stoja.

Chcejú še mac jak gadžove, chcejú mac motore,
niè jim vtedy neostáva, len odísc za more.
Nazad prídu špecialom a už še radujú,
Dánsko, Fínsko a i Nórsko víza udzeŸujú.

Carmen vtedy tyš odešla od tej svojej mamky,
popredala co še dalo, i nove topánky.
Teraz kedz sce nazad prišli, spominac možece,
že še teŸo olitace, jak nikto na švece.

Starše vám kus závidzeli, bo už ne sú mladí,
leceli by takoj s vami choè i do Kanady.
Rozdzelila še nám trieda, trieda robotnícka,
ne každý chce do Kanady a dachto chce do Fínska.

Zleknul še švet robotníkoch, pošila jich domu,
politický azyl dneška nedáva nikomu.
V špeciáli furt špivajú špivanoèku reskú,
na tym švece nit tak dobre, jak tu na Slovensku.

Dze vám budze vy rómove, dze vám budze dobre,
gadžo bandurky zasadi, cigán ich vyhrabe.
Teraz še už v parlamence zákony richtujú,
že šicke našo rómove naraz odcestujú.