Dušan Grúň

^F Nocou bezsennou a večne sami
blúdili sme tmou, len hviezdy s nami
temnou oblohou konali ^Abdim márnu ^Gmi púť.

Úsmev na perách mala si vtedy
v očiach hviezdny prach a mesiac bledý
^C9 a mňa divný ^Gmi7 strach ^C7 zovrel do svojich ^F pút.

^Ami7 Nebol jasný deň vtedy, keď sa to stalo,
^D7b9 keď som stretol sen a stačilo tak málo,
^Gmi len pár krátkych chvíľ, ^Gmi7b5 kým som oslovil
^F sen, ktorý sa ^Dmi7 od tej chvíle
^Gmi7 na skutočnosť ^C7 premenil.

A ^F hviezdy od tých čias zas blúdia s nami,
sprevádzajú nás, už nie sme sami,
^C9 sprevádzajú nás hviezdy spod ^Gmi7 tvo ^C7 jich
^F rias. ^Gmi7 , ^C9

Sen, ktorý sa od tej chvíle
na skutočnosť premenil.

A ^G hviezdy od tých čias zas blúdia s nami,
sprevádzajú nás, už nie sme sami,
^D9 sprevádzajú nás hviezdy spod ^Ami7 tvo ^D7 jich
^G rias.

Dubi-dubi-dú, du, dubi, dubi,
dubi-dubi-dá, da-da-da, dubi,
^D9 dubi-dubi-dú, sprevádzajú ^G nás,
^Gmaj7 nás, ^G7 len ^G6 nás.