Dušan Grúň

Sám ^F vstávam a sám chodím spať a ^A7 syn môj malý
sotva snáď to ^B pochopí, veď nepozná ^F svet. ^Eb
A ^F bojím sa mu povedať, že ^A7 nemá už čo mal by mať,
že ^B osamel, že jej navždy ^Eb niet. ^C7

Pre nás ^F vtedy bol život ako ^Gmi raj, ^C7
keď ^Gmi neboli sme ^C7 ešte sami
bez ^F láskavých rúk ^B našej mamy,
^F ja ťa mám synček môj tak rád,
^C7 chcem ti byť dobrý kamarát,
tu ^B hrač ^F ky ^Gmi7 máš, ^C7
so mnou sa ^F hraj. ^Eb , ^F , ^Cmi7 , ^Ab , ^Db , ^Eb7 , ^F ,

^Eb A keď ^F niekedy povie môj syn:
^A7 ocko nesmúť, pekne prosím,
^B preplačeš celý boží ^F deň. ^Eb
F Neplač predsa, ocko zlatý,
^A7 veď sa naša mama vráti,
^B príde k nám. Iba odpo ^Eb viem: ^F

Pre nás vtedy bol život ako raj, keď neboli
sme ešte sami bez láskavých rúk našej mamy,
ja ťa mám synček môj tak rád, chcem ti byť
dobrý kamarát, tu hračky máš, so mnou sa hraj.
^Eb Tu ^B hrač ^F ky ^Gmi7 máš, ^C7
so mnou sa ^F hraj. ^Eb , ^F