Dušan Kollárik

^Ami Až sa zjavia anjeli s ^Dmi nebeskou milo ^G tou
^C blažené úsmevy s ^Dmi pozemskou clivo ^G tou
^C girlandy večnos ^Ami ti ^Dmi prischnú mi na du ^G ši
^Ami povstanem s poko ^C rou, ^Dmi priečiť sa neslu ^G ší

Povedia: Poď s nami, pozvú ma do raja
brána je dokorán,Gihon tam vyviera
lásky tam nadostač,tu ťa už netreba
dobrý si v žití bol,toť tvoja odmena

Ešte sa zastavím svoje detstvo uzriac
matka ma poboská na čelo a nič viac
hračky na priedomí,postieľka s perinou
istota domova spojená s vidinou

Ruky už vystieram,kadiaľ vedie cesta
vtom sa mi však zjaví prekrásna nevesta
pohľadom poláská,smutne sa usmeje
zamrzne otázka,slza sa preleje

Zažeň smútok a bolesť,raz to predsa musí prísť
šťastní sme spolu boli,ja teraz už musím ísť
čas všetko zahojí a keď sa to tak vezme
pevným putom sme svoji a je to jedno ,kde sme

No a keď už vykročím,náhle ma zastaví
párik detských očí,čo ľady roztaví
otázkou nevinnou,hlas taký iskrivý
som dĺžny odpoveď jak otec synovi

Dušička dieťaťa však nie je spokojná
tisíce otázok na mňa človiečik má
tak ako výkričník volá tu do neba
nechajte otecka,ešte ho tu treba

Tak milí anjeli ,ísť nemôžem ísť s vami
nač´ mi večná sláva,ja chcem žiť na zemi
šťastne a spokojne so ženou nažívať
a k našej radosti synov si vychovať

Až sa zjavia anjeli v slávnostnom odení
poviem im: Krásny je život tu na zemi
a láska je večná a všade je jej dosť
a z drobných radostí kvitne nám blaženosť