Dušan Kollárik

Počujte starý príbeh lásky
je zo života jednej krásky
Magdalénou sa zvala
prekrásne boky mala

Každý deň kvety zalievala
mám veľkú, mám veľkú , spievala
mám veľkú záhradu mám
komuže, komu ju dám

Holič sa do nej zamiloval
celý deň nad tým špekuloval
jak sa zmocniť záhrady
nevie si holič rady

R: Ej holiču, holiču
márna je tvoja snaha
nedostaneš jej záhradu
ha ha ha ha ha ha ha

Sotva nový deň sa začal sa
už holič pred kráskou klačal sa
z veľkej lásky sa vyznal
k citom svojim sa priznal

Aj Magdaléna bola rada
aj na kolena si mu sadá
chceš moju záhradu mať
choď sa pred tým ostrihať

Nožnice po hlave lietali
holičovi vlasy padali
zaslepený láskou sa
ostrihal na kopasa

R:

Na druhý deň holič pred kráskou stál
usmieval sa, no vlasy nemal
mal však dobrú náladu
veril, že má záhradu

Keď mu Magdaléna chytila
hlavu , záchvat smiechu cítila
vysmiala nápadníka
za lásku nech si cik-pyká

R:

Smutný holič slzy vyronil
pochopiu, že chybu urobiu
keď Magdaléne veril
keď ju veľmi precenil

Žiaľ zmizol v očiach pomsta horí
Magdalé nu on tiež pokorí
v ruke nožnice držal
z očí zlý plameň sršal

R:

Magdaléna sa nenazdala
nožnice sa do práce dala
a než sa spamätala
lysú záhradu mala

Pomsta moja je dokonaná
máš veľkú no je ostrihaná
musiš riadne zalievať
ak chceš na nej oné mať

R:

Tento príbeh zaprášený
je poučením pre ženy
ak ich láska nekole
záhrady majú holé

Vy, čo ste na Magdalénu
noste si radšej zahalenu
tvár , ktorá je zo zlata
a pod ňou mnoho blata

Čuli ste starý príbeh lásky
môžete klásti mi otázky
môžete hovorím vám
aj tak neodpovedám

R: