Dušan Kollárik

Išla horou Jozefína
dan da rídan da ri dan
nesie plný krčah vína

Stojí horár mladý,švárny
dan da rídan da ri dan
v šírom kraji nie je párny

Prečo ,dievča,horou kráčaš
dan da rídan da ri dan
divným vínom chodník zmáčaš

Ej,horáru,či ma trápiš
dan da rídan da ri dan
ja odpoviem,Ty ma zradíš

Nezradím Ťa ,Jozefínko!
dan da rídan da ri dan
povedz ,aké to je vínko.,
.
Víno čisté jak studienka
dan da rídan da ri dan
Janíčkovi zo srdienkal

Zo srdienka falošného,
dan da rídan da ri dan
falošného mi milého.

Jozefínka nešťastnica
dan da rídan da ri dan
už Ti stojí šibenica
.
Tesári Ti ju stavali
dan da rídan da ri daní
horko pri tom zaplakali


Ej ,horáru ,ti sa mýliš
dan da rídan da ri daní
neplakali oni príliš

Cez slzy sa usmievali
dan da rídan da ri daní
radi mi tú slučku dali

Veď som všetkých odmietala
dan da rídan da ri dan
Janíčka som milovala!

Na nebo za ním vystúpim
dan da rídan da ri dan
a poviem mu,že ho ľúbim

A od Pána odpustenie
dan da rídan da ri dan
mne i jemu sa dostane..