Dušan Kollárik

Človek sa narodil,vôkol pozeral
všetkému sa divil oči otváral
na prvé kroky,slová,spomienky čas pochová

Potom ako z vody rýchlo vyrastá
idú detské roky,škola,ihriská
jak ťažká je výchova,spomienky čas pochová

Ani nezbadáš a dieťa odletí
na krídlach, čo mu dáš, ďalej poletí
na rady do života, spomienky čas pochová

Krížik za krížikom na chrbát tlačí
svojim krokom starec mladým nestačí
na príchod do domova,spomienky čas pochová

Na svet mnoho mladých ľudí pribudne
a snáď na tých starších sa aj zabudne
aká je tvár otcova,spomienky čas pochová

Človek život prežil, na konci už je
smútil,či sa tešil, raz však dožije
skryje ho čierna hruda,spomienky čas pochová
kryje ho čierna hruda,na detstvo sa zabúda
kryje ho čierna hruda,na bolasť sa zabúda
kryje ho čierna hruda,na lásku sa zabúda
kryje ho čierna hruda,na všetko sa zabúda.