Dušan Kollárik

Boli sme mladí
iskra ,oheň, vzdor
baby sa predbiehavali
ktorá príde skôr

Prešlo rokov pár
dobrých ba i zlých
ako trháme kalendár
tak sa kráti dych

Nech to lízne ďas
bezmocne čumím
z účesu nám vymizne vlas
jeden za druhým

Zastaralý chrup
spôsobí zradu
každý druhý zub je výrub
vyskočí z radu

Nikto nezočí
zrakom odpoveď
Okuliare dám cez oči
vidím hovno veď

Zmena negližé
pamäť tú maže
zabudli sme na ženy ,že
ktoré sú naše


Potom príde buch
bude to krása
žiadny zvuk neprejde cez sluch
fasa do frasa

Trochu ma postrč
údy liché sú
pri chôdzi hrkoce kostrč
vozík prinesú

To sme dopadli
viem, neveríte
tešíme sa , keď si sami
utrieme rite

Na tvári vrásky
hryzú za živa
Starý chlap ,čo je bez lásky
krízu zažívá
krásu zažíva

Štíhla povaha
nezvládne nápor
časom váha nezaváha
vystúpne nahor

Z čoho máme strach
môžme byť radi
uväznení v starých telách
stále sme mladí ,Juch!!!