Dušan Kollárik

Kvety kvitnú, slnko hreje,
vánok do vlasov jej veje
spieva si ,pritom sa smeje,
tak to chodí

V letnom dni pred Tebou stála,
do slnka sa pozerala
to Ťa ešte rada mala,
tak to chodí

R.:
Teraz umáraš sa v slzách,
teraz umáraš sa v slzách
teraz umáraš sa v slzách zronený.

Raz je všetko strašne krásne,
raz o láske píšeš básne
lenže každé svetlo zhasne,
tak to chodí

Kvety kvitnú slnko hreje,
do očí sa pravda smeje
láska bola ,no už nie je,
tak to chodí.

R.:
Teraz umáraš sa v slzách,
teraz umáraš sa v slzách
teraz umáraš sa v slzách zronený.

Pod nohami vŕzga sneh,
Ty si márne vravíš: Nech!
v srdci žiaľ na perách smiech,
tak to chodí.

Mal si lásku-bolela,
mal si nádej-zomrela
ťažko dýchať bez Teba,
tak to chodí

R.:
A tak umáram sa v slzách,
a tak umáram sa v slzách
a tak umáram sa v slzách zronený.