Dušan Kollárik

^Ami Kvety kvitnú, slnko ^E hreje,
vánok ^C do vlasov jej ^G veje
spieva ^C si ,pritom sa ^G smeje, ^E
tak to ^Ami chodí <sup>E

Ami</sup> V letnom dni pred Tebou ^E stála,
do sln ^C ka sa poze ^G rala
to Ťa ^C ešte rada ^G mala, ^E
tak to ^Ami chodí ^E

R.:
Teraz ^Ami umáraš sa v ^E slzách,
teraz ^C umáraš sa v ^G slzách
teraz ^C umáraš sa v ^G slzách ^E zrone ^Ami ný.

Raz je všetko strašne krásne,
raz o láske píšeš básne
lenže každé svetlo zhasne,
tak to chodí

Kvety kvitnú slnko hreje,
do očí sa pravda smeje
láska bola ,no už nie je,
tak to chodí.

R.:

Pod nohami vŕzga sneh,
Ty si márne vravíš: Nech!
v srdci žiaľ na perách smiech,
tak to chodí.

Mal si lásku-bolela,
mal si nádej - zomrela
ťažko dýchať bez Teba,
tak to chodí

R.:
A tak umáram sa v slzách,
a tak umáram sa v slzách
a tak umáram sa v slzách zronený.