Dušan Kollárik

^A S piesňou chodím,raz idem ^E sem a raz ^A tam ^E
F# u dvier stojím, či cez okno poze ^Hmi rám
^G vidím ľudí, ktorých bolesť premá ^D ha
^A takým ľuďom moja pieseň pomá ^Hmi ha
^G vidím ľudí, ktorých bolesť premá ^D ha
^A takým ľuďom moja pieseň pomá ^Hmi ha ^A , ^D , ^G , ^Hmi , ^A , ^D , ^E , ^A , ^E , ^A , ^E


Kam len idem,všade ju so sebou mám
s gitarou svojou sa nikdy necítim sám
ona napĺňa tichú prázdnotu miest
ona mi kráti,dlhú diaľavu ciest


Kedysi dávno som bol na svete rád
kto ma poznal,bol hneď môj kamarát
na falošné kamarátstvo dopláca
keď správny chlap verí ,čo klamár pláca


Teraz,keď mám už na hlave šediny
z mnohých priateľov zostal mi jediný
viem,nezradí a neopustí ma v mukách
je to ona- gitara v mojich rukách.

Potom zmĺkne môj smiech a posledný tón
dozneje potlesk a mňa vynesú von
keď rozlúčku so životom budem brať
z posledných síl na gitare budem hrať

Keď už skončím tú svoju životnú púť
a nebudem môcť viac do strún brnknúť
nech priateľka,čo teraz pri mne žije
spolu so mnou v čiernej zemi hnije.