O láske - Elán Na okno vyklopkáva dážď svoj sen, stmieva sa, otváram dvere a dnu vojde len, prievan sám. Ulice blúdia kamsi bez citu, bez náhlenia, bola si pri mne a už nie si tu, nádherná, láska. V srdci mi zostali dva náboje spred pár dní, slová čo pomáhajú ako jed, zmier sa s tým. Po špičkách zo spomienok vycúvam, vrátia sa, zážitky ako mince do fontán, hádžem sám. Láska je boj, hra o krásnom trápení, niet víťazov, len porazených. Do duše sype sa mi z očí sôch, námraza. Toto je koniec piesne o nás dvoch, stáva sa. V kasíne strát som vyhral rekviem, a prehral všetko čo mám. Hýbem sa, dýcham, ale nežijem, bez lásky sám. Láska...