Eva Sepešiová

^B Hviezdy predsa planú, ^D7 cigáň,
^Eb horí na oblohe ^B žia ^Gmi7 ra.
^Eb Oči ^F7 sťa kus chleba
^D7 svietia z hĺb ^Gmi ky ne ^Gmi7 ba,
na ^C7 nás, na to plemä biedne a ^Cmi7 čier ^F7 ne.

Slzám, čo nám kanú nebráň,
aby po tvári nám tiekli,
v tom cigánskom plači
dobre aj to stačí,
^Gmi že nám ^Cmi7 slzy ^F7 tečú, tých sĺz ^B pár. <sup>D7

Gmi</sup> Lás ^C7 ka roz ^Fmaj7 kvi ^Dmi6 tá,
^Emi7 tak hovorí, ^A7
že aj biela ^Dmi tvár má niekedy
^Dmi7 žiaľ a ^Cmi7 smúti. ^F7

Preto ruky spínam, cigáň,
tam, kde šťastie spí nám, drieme,
šťastie tiché, nemé, úbohé a čierne,
tam, kde hviezdy planú cigánske.

Láska rozkvitá, tak hovorí,
že aj biela tvár má niekedy žiaľ a smúti.

Slzám, čo nám kanú nebráň,
aby po tvári nám tiekli,
v tom cigánskom plači
dobre aj to stačí,
že nám slzy tečú, tých sĺz pár.