ExtremeSTRESS

Otázkou je dokedy, sa budú mať radi,
dokedy to vydržia a bude im to ladiť.
Každodenné hádky, plno pravdy, výkriky,
Každý deň sa posielajú navzájom doriti.
povedia si, že ich tento vzťah zabíja,
chlapec po večeroch túto vetu chľastom zapíja.
a nabíja, si týmto revolver smrti,
nevie kade-kam zmetená hlava sa mu krúti.
A smúti, kôli babe, prečo sa tak správa?..
Zaspí, a sníva sa že prišla od nej správa,
že mu dáva, koniec a bozk na rozlúčku,
Spotený sa zobúdza smutne na obrúčku.
Pozerá z okna, slzy si utiera do trička,
Prečo každý deň je medzi nimi potička,
Veď silne ju miluje, tu nieje čo riešiť,
chce to všetko zmeniť a konečne začať veriť..
A tak celú noc rozmýšla je myšlienkami fuč,
keď zasvieti mu do očí slneční lúč.
A tak ide za ňou, vkľude sa porozprávať,
no vidí svoju milovanú s iným sa prechádzať.
no bol kamarát, ktorému sa spovedala,
trápilo ju, že tak sa k nemu správať nemala.
A obzrie sa, zostane hľadieť cez ulicu,
vidí, ako milovaní rozšliapal kyticu.
Beží za ním, zo snahou vysvetliť že sa mýli,
že to nieje žiaden milenec jak si on myslí.
No nestíha ho, on sadá rýchlo do auta,
len zapískajú gumy, nevie jaká je pravda.
A letí 120 na ich spoločné miesto,
zastane a udiera do volantu päsťou.
Vystúpi von a sadne si na lavičku,
silno uvažuje, z vrecka vyťahuje žiletku.

Ťahavým pohybom s ňou reže cez žily,
už nechce nikdy cítiť, nechce byť živý.
Pozerá na fotku, zvláštny pocit ho drví,
po rukách, po betóne tečie veľa krvi.
Spoločnú fotku pevne v rukách stíska,
zdá sa mu to, či fakt vidí milú zblízka.
Leží v sanitke, milá sedí pri ňom práve,
uvedomuje si spravil chybu, rýchly záver.
O pár týždňov nato, pustia ho z nemocnice,
je celý šťastný že sa nedostal do márnice.
prvé čo urobil hneď za milou utekal,
cestou kúpil kyticu,takú po akej poskákal.
Daroval jej ju, milá ho silne obímala,
dala mu bozk strašne sa o neho bála,
A zo slzami v očiach mu len pošepkala,
že by stratila jediné, čo veľmi milovala..