Jana Kirschner

AŽ PRÍDE ČAS

Až príde večer, vietor do polí,
pohladí kvety bielych jabloní,
ďalekej ozveny hlas,
vráti ma do dávnych čias.

Potôčik bystrý dolu dodolín,
spomienkam čistým dvierka otvorím,
v kolíske usína deň,
život jak prekrásny sen
očami preletí...

Až príd večer, vietor do polí
a pieseň liesok v lesoch zašumí,
polia pyšných margarét
uklonia sa naposled.

Oblohou letia tajne znamenia,
pramienky suchéjak nebeský chór
spievajú v objatí hôr,
domov nás volajú...

Až príde večer priateľ túlavý,
uloží hlávku ťažkú do trávy,
vráskami zmenená tvár,
mladosť jak krídel pár.

Čo bolo, bolo, nič neľutujem,
vpíjam to do seba jak vodu zem.
Keď je zima, telo vraj
v mäkkom perí najde raj,
sen krásny odletí v diaľ...