Jana Kirschner

Keď rozkvitnú agáty,
mení sa čas,
vo vzduchu topole,
čarovný jas,
bránu ti otvorím,
ak prídeš zas.

V očiach sa zrkadlí
ukrytý smiech,
dotykom prezradíš,
čo povedať nevládzeš,
ak prídeš späť.

Keď leto odletí,
vzápätí cítiš len chlad,
jak biele páperie
trápenie
odfúkneš z rias,
čo zostalo v nás...

Keď rozkvitnú agáty,
mení sa čas
a vietor prinesie
ďaleký hlas,

bránu ti otvorím,
ak prídeš zas.
Zdvihnú sa tiene nad hladinou riek,
jasnými očami svet uvidíš,
ku mne privinieš,
ak prídeš späť.

Keď leto odletí,
vzápätí cítiš len chlad,
jak biele páperie
trápenie
odfúkneš z rias,

čo zostalo z nás...