Padám z výšky neba, hlava sa mi točí, bez padáka – voľný pád.
Zachraňujem seba, iskra nepreskočí, aj keby poslednýkrát.
Veď púšťame sa k vode, aj stroskotané lode sú.
Pokojná je hladina, aj keď ranených nás odnesú.
Padám z výšky mrakov, červených aj čiernych a biely padá vodopád.
Asi si sa zľakol, nenávidíš búrky a nenávidíš šach-mat.
Sm unavení e hráči, aj remíza nám stačí, viem.
Tých zopár popálenín a zopár zlomenín znesiem.
R:
Padajú listy, padá rosa, poznám ten voľný pád
bez závaží a snáď padám poslednýkrát.
Padajú listy, chodím bosá, skrytá do bielych šiat
Hľadel si na mňa rád.
Tak padám voľným pádom na podomletú pôdu, vždy lepšie ako do mora.
Vy polia ležte ladom, chcem iba vzduch a vodu. Hodina je neskorá.
Opíjam sa snami, že čakáš za dverami.
Jeseň je pokojná, no clivá a ja tu kľačím živá.
Zachraňujem seba, iskra nepreskočí, aj keby poslednýkrát.
Veď púšťame sa k vode, aj stroskotané lode sú.
Pokojná je hladina, aj keď ranených nás odnesú.
Padám z výšky mrakov, červených aj čiernych a biely padá vodopád.
Asi si sa zľakol, nenávidíš búrky a nenávidíš šach-mat.
Sm unavení e hráči, aj remíza nám stačí, viem.
Tých zopár popálenín a zopár zlomenín znesiem.
R:
Padajú listy, padá rosa, poznám ten voľný pád
bez závaží a snáď padám poslednýkrát.
Padajú listy, chodím bosá, skrytá do bielych šiat
Hľadel si na mňa rád.
Tak padám voľným pádom na podomletú pôdu, vždy lepšie ako do mora.
Vy polia ležte ladom, chcem iba vzduch a vodu. Hodina je neskorá.
Opíjam sa snami, že čakáš za dverami.
Jeseň je pokojná, no clivá a ja tu kľačím živá.