Jano Majerčík

Mám ľanovú košielôčku od mej milej.
Prala mi ju na potôčku vo vode živej.
Pekne obelela, tak rád ju nosím.
Do krčmy, do kostola, keď lúky kosím.

Mám ľanovú košielôčku vyšívanú.
Čarovná je,keď zasviet mesiac naňu.
V lete chladí ako vetrík, v zime zohrieva.
V tej košieľke po tom šírom svete chodievam.

Mám ľanovú košielôčku od mej milej.
Sušila ju na trávičke, na zelenej.
Vonia bylinkami a je liečivá.
Ej, keď si ju oblečiem, smrť preskočí ma.

Mám ľanovú košielôčku,široký rukáv.
Chodím ja v nej po doline, hrdý ako páv.
Zakukala kukulienka, keď ma videla.
Ide Janík, dobrá duša, hneď to vedela.

Mám ľanovú košielôčku, svetská krása.
Páni mi ju závideli z Mikuláša.
Keby ste vy páni v horách bývali.
Tiež by ste ľanovú košieľku mali.