Jozef Krištof

Klaudia ^A Kora, ty`s mojich ^C# túžob biely ^D čln, ^F#7
už noc je ^Hmi temná, prídi si ^E7 pre mňa z mora ^A vĺn. ^E7

Na tvojej ^A palube ^A7 sám odplávam ^D nevedno ^Ebdim kam,
vysnenú ^A zem skrýva mi, ^E7 viem, snov oce ^A án. ^E7


Klaudia Kora, ty`s mojich túžob biela loď,
dnes kotvu zlatú s nádejou spätú pre mňa zhoď.
Pôjdeme na ostrov ten, kde vládne slnečný deň,
^Ebdim kde chladu ^A niet a samý ^E7 kvet pokrýva ^A zem. ^B , ^A


Ja ^D viem, to všetko ^A vec je podivná,
za ^D ňou je ^Hmi všedný ^A deň.
No ^D keď sa ^Dmi blíži ^A spánku hodina,
len chlapcom ^E byť, o mori ^E7 sniť ja znova ^A chcem. ^E7


Klaudia Kora, ty`s mojich túžob biely čln,
už noc je temná, prídi si pre mňa z mora vĺn.

Na tvojej palube sám odplávam nevedno kam,
vysnenú ^A zem skrýva mi, ^E7 viem, snov oce ^A án. ^H

Ja ^E viem, to všetko ^H vec je podivná,
za ^E ňou je ^C#mi všedný ^H deň.
No ^E keď sa ^Emi blíži ^H spánku hodina,
len chlapcom ^F# byť, o mori ^F#7 sniť ja znova ^H chcem. ^F#7

Klaudia ^H Kora, ty`s mojich ^D# túžob biely ^E čln, ^G#7
už noc je ^C#mi temná, prídi si ^F#7 pre mňa z mora ^H vĺn. ^F#7

Na tvojej ^H palube ^H7 sám odplávam ^E nevedno ^Fdim kam,
vysnenú ^H zem skrýva mi, ^F#7 viem, snov oce ^H án,
vysnenú ^H zem skrýva mi, ^F#7 viem, snov oce ^H án.