Jozef Krištof

(Úvod: ^G , ^G7 , ^C , ^Cmi , ^G , ^D7 , ^G , ^D7 )

Oblaky ^G bežia ^Ami7 niekam do ďa ^G leka,
oblaky plynú, ^Emi nikto nevie ^Ami7 kam, ^D7
kebych to ^G vedel, ^G7 kam tie mraky ^C letia,
kebych to ^G vedel, ^D7 išiel by som ^G tam.

Oblaky ^C letia od večera ^G k ránu
a je im ^A7 jedno, kam ich vietor ^D7 hnal,

pobežím ^G s nimi na ^G7 hociktorú ^C stranu, ^Cmi
len nebyť ^G s tebou, ^D7 nevidieť tvoj ^G žiaľ.

Oblaky pôjdu cez hory a cez les
voľakde v diaľke končí sa ich púť.
Všetko raz končí, iba ty to nevieš
a nechceš na mňa, nechceš zabudnúť.

Oblaky večer planú ako ohne,
počkajú na mňa hore na horách
počkajú na mrak, čo sa tu raz pohne,
až sa tu za mnou zvíri sivý prach.

^C Až sa tu ^G za mnou
^D7 zvíri sivý ^G prach, ^C
až sa tu ^G za mno ^Emi -ou
^Ami zvíri ^D7 sivý ^G prach. ^C , ^G