Oči Ačierne ako Dmiuhol,
starý Akozák pri nich Dmistuhol,
stuhol Gmiako hruda Dmilávy,
ktože Aho tých očí Dmizbaví.
Pod bielymi, pod brezami
stojí Váňa zadumaný,
vidí iba čierne oči,
jaj-že, Bože, niet pomoci.
Čierne oči, čierne noci,
horúci bozk nepresvedčí,
neverné sú, darmo taja,
pozerali do nich dvaja.
Nalej sused pohár vína,
zradných očí je to vina,
kozák starý stratil hlavu
pre pár očí, ktoré klamú.
Stepou vietor chladný veje,
cez slzy sa kozák smeje,
šampanského plná trojka,
Dmitá poAmôže zabuDmidnúť.
Jozef Krištof
