Jozef Krištof

Ri ^E bana, som sám (Ribana),
Ri ^H7 bana, som sám (Ribana),
a ^E na skalách ^F#mi vánok hrá
^G#mi svadobnú ^A pieseň ^H nám.
Len ^H7 Manitou vie (Manitou),
len Manitou vie (Manitou),
jak ^F#mi nesmierne ťažké je
^H7 dnes naše lúče ^E nie. ^A , ^H7

Ri ^E bana, som sám (Ribana),
Ri ^H7 bana, som sám (Ribana),
a ^E na skalách vánok hrá
^A pieseň na rozlúčku ^H nám,
kde ^A totem stojí, nás ^E dvoch rozdvojí,
tam ^F#mi zbohom, ti ^H7 Ribana, ^A dám. ^E7

Dve ^A hviezdy z tvojich očí v amulete ^H7 skryjem,
^E bozk tvoj do spomienok dýkou túžby vryjem,
^H7 biely kvet prérie spomienkou zavonia,
^E len nebuď smut ^E7 ná.
Nad ^A ránom pozdrav môj ti vánok vždy pri ^H7 nesie,
^E veľký vodopád ti zahrá našu pieseň,
^F#7 závoj z bielych pien ti večer mesiac utká,
^H len nebuď smut ^H7 ná.

Len ^E Manitou vie (Manitou),
len ^H7 Manitou vie (Manitou),
jak ^E nesmierne ^F#mi ťažké je
^G#mi dnes naše ^A lúče ^H nie.
Ri ^H7 bana som sám (Ribana),
buď zbohom, drahá (Ribana),
buď ^F#mi šťastná, Ri ^H7 bana, dra ^E há. ^E7

Len ^A Manitou vie (Manitou),
len ^E7 Manitou vie (Manitou),
jak ^A nesmierne ^Hmi ťažké je
^C#mi dnes naše ^D lúče ^E nie.
Ri ^E7 bana som sám (Ribana),
buď zbohom, drahá (Ribana),
buď ^Hmi šťastná, Ri ^E7 bana, dra ^A há.
Buď ^Hmi šťastná, Ri ^E7 bana, dra ^A há,
buď šťastná, Ribana, buď šťastná...