Jozef Krištof

Keď sa do neba ^Gmi dívam, vidím tam obraz ^D7 tvoj
a vždy, keď večer ^Cmi usínam, tak často
^D7 spomínam, že si osud ^Gmi môj.

Úprimnej tvojej lásky to tiché vyznanie
sťa pieseň letí nado mnou a hudbou
^D7 čarovnou v duši mojej ^G znie.

^D Tak nekonečne ^G krásna
je pre mňa tvoja ^C láska,
^Cmi že keď som s tebou ^G sám,
smútok a ^Emi žiaľ už nepo ^D znám.

Možno sa len za ^G hrávaš,
^G7 keď lásky sľub mi ^C dávaš, ^Cmi
i tak ti ďaku ^G jem
za tento ^D7 krásny ^G sen. ^Cmi , ^G

Ku šťastiu ^C iné mi netreba,
šťastný som, keď teba ^G mám ^C , ^G
a všetku svoju ^D7 nádej
do rúk tvojich vkla ^H7 dá- ^D7 ám.

Tak nekonečne ^G krásna
je pre mňa tvoja ^C láska, ^Cmi
že nič už nehľa ^G dám,
keď tvoju ^D7 lásku ^G mám.