Kapucíni

Večer je a trbliecu sa hviezdy na nebi,
palcom mesiac zakryjem a zas ho odhalím.
Aký vzdialený je! Však človek má tú moc,
že uvidí ho vždy, keď je noc.

Petrolej sa míňa, lampa dohára,
v opustenej chajde sedím celkom sám.
Tam sa vážne viem dívať zas a zas
do diaľav na bez konca, chcem ťa tam nájsť.

Vykúzlim si myšlienku a zrazu ťa tu mám.
Chcem ti šepkať o šťastí, nuž slová vyhľadám.
Snáď si cítila, že slovo všetko pokazí,
a tak prst mi k ústam dávaš, tvoj dotyk zvíťazil.

Až ráno, keď sa stratí tma a vtáčik zaspieva,
sýtim drevom oheň, ten mi teplo dá.
Tak sa lúčime, cez deň budem sám,
no večer, ako vždy, pozriem ku hviezdam.
Tak sa lúčime, cez deň budem sám,
no večer, ako vždy, pozriem ku hviezdam.