Kapucíni

^C Večer je a ^Dmi trbliecu sa ^G hviezdy na ne ^C bi, ^G
C palcom mesiac ^Dmi zakryjem a ^G zas ho odha ^C lím.
Aký ^A vzdiale ^Dmi ný je! Však ^G človek má tú ^C moc ^G ,
že ^C uvidí ho ^Dmi vždy, ^G keď ^F je ^C noc.

Petrolej sa míňa, lampa dohára,
v opustenej chajde sedím celkom sám.
Tam sa vážne viem dívať zas a zas
do diaľav na bez konca, chcem ťa tam nájsť.

Vykúzlim si myšlienku a zrazu ťa tu mám.
Chcem ti šepkať o šťastí, nuž slová vyhľadám.
Snáď si cítila, že slovo všetko pokazí,
a tak prst mi k ústam dávaš, tvoj dotyk zvíťazil.

Až ^D ráno, keď sa ^Emi stratí tma a ^A vtáčik zaspie ^D va, ^A
D sýtim drevom ^Emi oheň, ^A ten mi teplo ^D dá.
Tak sa ^H lúči ^Emi me, ^A cez deň budem ^D sám ^A ,
no ^D večer, ako ^Emi vždy, ^A pozriem ^G ku hviez ^D dam.
Tak sa ^H lúči ^Emi me, ^A cez deň budem ^D sám ^A ,
no ^D večer, ako ^Emi vždy, ^A pozriem ^G ku hviez ^D dam.