Hmi Jeden z mála dní, čo sa nikdy nestratí
v pamä A ti, kde som D žil E , som Hmi spokojný.
Hmi Vlastne nebol to ani deň, bola noc a mal som sen,
zrazu A bác, čísi D hlas E volá:
" G7 Stávaj F#mi brácho, už je Hmi čas". F#mi G
®: Rýchlo, A rýchlo, nech D ne F#mi zmeš Hmi káme,
G hviezdy už A na oblohe D sú. Cdim
Len G raz za A život D mož F#mi nosť Hmi máme
G vidieť A komé Hmi tu.
Vonku slabý mráz, náš deň kráča popri nás
v tichosti, my bdieme, inak všetko spí.
Na obzore les, v diaľke šteká chorý pes,
snáď je aj ranený, zdá sa, že ho jeho Pán odstrelí.
®:
Na kopci je stráň, odkiaľ rozhliadnuť sa dá,
teda stop, všetci hľadíme na východ.
Tam, tam sa má mihnúť naša kométa,
čakáme, no dlho nič a tak sme nútení zostúpiť.
®:
Lenže cestou späť pochopím jednu vec,
nevadí, že sme celú noc márne čakali.
Veď keď teba blízko mám, vôbec nič mi nechýba,
v diaľke pes už nešteká, ja viem, to ty si tá krásna kométa.
®: