Kapucíni

Už si ^A nepamätám
tú tvoju ^D krásnú ^E tvár,
už ^A nie. ^{D E}
Toľko ^A rokov je preč,
všetko ^D poznačil ^E čas, nás ^A tiež. ^{D E
D} Neviem ^E prečo práve dnes ^F#mi spomínam.
Či tá ^D vôňa leta, ^E či niečo ^F#mi viac ...
Vtedy ^D mala si ^E sponku ^F#mi vo vlasoch,
tak ^Hmi rád by som ju videl ^E zas. ^{E7 E6}

Tmavý večer sadá tam nad dolinu, kde sme my.
Kráčam vedľa teba, nechcem žiadnu inú, môj svet si ty.
Zo stromov lístie ešte nespadne, veď september je za štrnásť dní.
Mesiac si pred tvár oblak pritiahne, keď zacítiš blízko môj dych.

®: Iba ^A chvíľu, malú ^E chvíľu,
potom ^D ďalej ^E každý ^A sám.
Iba ^C#mi chvíľu a hoc roky ^D plynú,
ten ^E príbeh si pamä ^A tám. ^{E7 E6}

Dnes už zopár šedín vo vlasoch je, mám na to vek.
Život prežitý, niečo pred sebou, skúsil som svet.
Ale leto roku deväťdesiat ostáva ako vzácny klenot z ďalekých Théb,
ako plagát, pod ktorým večer zaspávam a do tmy šepkám niekoľko viet.