Kapucíni

Keď to, čo bolo pred nami už pominie, je čas ísť.
Na krásne veci zabudnúť sa nedá,
na chvíľku sa stíš.
Opäť vidím ako padá hviezda,
keď ukrývam sa večer do trávy.
Toľko hviezd a hustá tma,
tak aj mesiac sa chvíľku zohne k nám, posedí a zaspieva.

Keď po prvýkrát zatíšiš vôňu živice, štiplavý dym,
príroda a dobro ti ukážu, aký si.
Chceš byť dobrý jak ten, mocný jak tamten
a smelý a bystrý taký ako on.
Len nie byť jak doteraz.
Kým ostatní spievajú, ty pomaly dozrievaš

Keď láska nedá vydýchnuť a len volá vpred, treba ísť.
Priateľstvo je jedna vec, druhá - ho nezradiť.
Niekedy by si najradšej všetkých vymlátil,
teraz na rozlúčku ruku dáš.
Pohľad späť, žmurkneš na pozdrav
ako správny tvrdý chlap. Tak niekedy snáď zas.