boj nikdy nie je márny, len vojna je zbytočná
preto sa zo mňa stala atrakcia jarmočná
tetovanie síce ostalo na snedej pleti
no na mojich svaloch teraz sedávajú deti
koľkým ďetom som cez vojny životy zachránil
a z koľkých som zase siroty urobil
koľko dobrých mužov padlo mojím mečom
bojovali za inú vec, povedzte mi prečo?
svoju statočnosť som predal za cukrovú vatu
svoju chrabrosť vymenil som za turecký med
v šapitó pod hviezdami nalíčiť som sa dal
z veľkého bojovníka stal sa klaun
v aréne zabúdam smiech sypem na bolesť
často mi však nevychádza táto smutná lesť
červený nos, klobúk so zelenou parochňou
nedokážu celkom zakryť moju krutú minulosť
túlaval som sa pustainou celkom, celkom sám
vietor pálil oči a rany štípal mráz
nenachádzal som protiliek na vojnový hnus
potom moje oko v diali zbadalo cirkus
svoju statočnosť som predal…
teraz sa ma nezľakne ´ni jeden nepriateľ
na púťach nemotorne chodím po dráte
za dukát, slaninu, marcipánové srdce
vystrájam kúsky aké sa vám zachce
keď potom detské rúčky tlieskajú veselo
rajská hudba znie mi v duši aj s ozvenou
iba v spánku zas počujem zvuky poľnice
zo sna ma budia výstrelov tisíce
svoju statočnosť som predal...
aj keď som bol žoldnier, bol som vlastne klaun
bábkou v rukách mocných generálov sám
za drátky ťahali chamtivosť a zlosť
asi sa dobre bavili pre moju blbosť
preto sa zo mňa stala atrakcia jarmočná
tetovanie síce ostalo na snedej pleti
no na mojich svaloch teraz sedávajú deti
koľkým ďetom som cez vojny životy zachránil
a z koľkých som zase siroty urobil
koľko dobrých mužov padlo mojím mečom
bojovali za inú vec, povedzte mi prečo?
svoju statočnosť som predal za cukrovú vatu
svoju chrabrosť vymenil som za turecký med
v šapitó pod hviezdami nalíčiť som sa dal
z veľkého bojovníka stal sa klaun
v aréne zabúdam smiech sypem na bolesť
často mi však nevychádza táto smutná lesť
červený nos, klobúk so zelenou parochňou
nedokážu celkom zakryť moju krutú minulosť
túlaval som sa pustainou celkom, celkom sám
vietor pálil oči a rany štípal mráz
nenachádzal som protiliek na vojnový hnus
potom moje oko v diali zbadalo cirkus
svoju statočnosť som predal…
teraz sa ma nezľakne ´ni jeden nepriateľ
na púťach nemotorne chodím po dráte
za dukát, slaninu, marcipánové srdce
vystrájam kúsky aké sa vám zachce
keď potom detské rúčky tlieskajú veselo
rajská hudba znie mi v duši aj s ozvenou
iba v spánku zas počujem zvuky poľnice
zo sna ma budia výstrelov tisíce
svoju statočnosť som predal...
aj keď som bol žoldnier, bol som vlastne klaun
bábkou v rukách mocných generálov sám
za drátky ťahali chamtivosť a zlosť
asi sa dobre bavili pre moju blbosť