Kolowrat

nechoď dnes s domu
okná sa trasú
búrka je na poli
údery hromu
železný rytier pricválal z východu
búrka je na poli
berie si úrodu

niekto ťa uvidí
iný ťa obviní
ostaneš s hanbou
iba ty jediný
a zasa ti dajú všetky tie mená
ostaneš s hanbou
a konca to nemá

zasa ti špičku
strach ulomil z pera
kde vedie cesta
pýtaš sa teraz
a včera si chcel so sokolmi lietať
kde vedie cesta?
kto ti ju preťal?

už nie je komu, kázať o pekle
bachory plné a zadky v teple
tí nechcú počuť od tuláka
že na nich nebo nečaká
že na nich nebo nečaká
nechoď dnes s domu

už bežíš po lese
a dážď sa nesie
ako monotónna pieseň
a dole v zemi pod nohami
ležia ľudia dávno pochovaní
a my sme oni
a my sme oni
lebo prúd krvi
je čarovné kolo
iba sa krúti
ako deň po dni

dobre si rozmysli
čo neváhaš stratiť
a keď pôjdeš s nimi
všetko si priprav
nepoznáš ničoho, dňa ani hodiny
všetko si priprav
iba ty jediný

už dvíhajú krídla sokoly
a ty si vnútri napoly
a ty si vnútri napoly
chcel by si tiež za oblaky
poletia kde ešte neboli
oni sú prízrak ... no a ty?
a idú vyhrať ... no a ty?
a idú vyhrať ... no a ty?
naspäť sa nevrátiš rovnaký
naspäť sa nevrátiš rovnaký
naspäť sa nevrátiš rovnaký

hudba: Lorko
text: Rusnák