LEvo

nebolo to až tak dávno,
chcel som aby išli za mnou,
myslel som že budem šťastný,
oni budú pri mne navždy,

ako som sa v nich mýlil,
čakali na moje chyby,
a keď konečne prišli,
tak som o nich zistil,

na koho sa dá spoľahnúť keď príde ťažká chvíľa,
vtedy pochopíš čo znamená sa pod maskou ukrývať,
akoby celý čas čakali na to kedy zlyháš,
potom chovajú sa ku tebe si pre nich iba špina,

a koľko si im dal vtedy keď niečo chceli od teba,
odložil si všetko a z problémov ich spovedal,
sú pijavice ktoré od teba obetu necenia,
ide im len o prospech a dať naspäť nič nevedia,

refrén
vymedzil som priestor a zakázal im vstup,
toto je moje územie a vás nepustím dnu,
a keď na mňa budú skúšať znova tú istú hru,
už viac nenaletím takým lebo na takých mám čuch,

všetky hovory a správy, pozdravy a plány,
odkazy po známych ako to chcete napraviť,
kde ste boli vtedy keď som potreboval niekoho,
kto by mi pomohol teraz je už neskoro
refrén

veriť budem iba sebe, viem že ja to dám,
lebo tebe to už nejde, sklamal som váš plán,
čo ma teda čaká spravíte to zas preto povedal som pápá,
a možno keď sa stretneme začnete chápať,
že ja stále rastiem vy ostávate tápať,

koho máš okolo seba takým človekom sa staneš,
a kto by chcel mať takých ktorí ho nechajú na dne,
myslím že mám na viac ako na takýto tandem,
tak si radšej zvykám na pohľady chladné,

chceli by ste zobrať svet čo mi patrí,
lebo vám to chýba a nemôžete zakryť,
ale je to za nami veľa sa už zmenilo,
ostali ste rovnakí a ja už nie som debilom