LEvo

tebe venované, áno viem že to už nestihnem,
po všetkých tých odkladaní ostal iba argument,
sú momenty a veci, čo mi ťa pripomína,
toto je tá ľútosť, nedokážem nespomínať,

taký aký som bol nemal vtedy byť,
možno som na vine ja, možno je to niekto z nich,
čo ak sme takí odlišní, čo ak som taký jak ty,
to sa už nikdy nedozviem, ale chcem to pochopiť,

človek si neuvedomuje čo má kým to nestratí,
potom žiadne také prepáč zďaleka neplatí,
ak by som nejako mohol, všetkému zabrániť,
ak by sa to dalo ten svoj za nich vymeniť,

aj keď mi ostali fotky a bohaté spomienky,
časom je ich stále menej raz stratím ich na veky,
možno aj za mnou budú smútiť ak odídem aj ja,
nech robíš čo robíš život ťa raz pochová,

ref
skladám requiem, prečo som nebol ten pravý,
ktorý by v tej chvíli tvojmu odchodu zabránil,
skladám requiem a som rád že som ťa poznal,
pieseň patrí tebe ešte chvíľu so mnou ostaň,
ref

je to hrozné o tom dočítať sa najprv v novinách,
bol to pre mňa veľký šok tá správa ma zlomila,
je smutné o tom počúvať stále dokola,
som až taký slabý s tým sa nedá vyrovnať,

v mobile ostali mi čísla na ktoré už nezavolám,
aj keby som chcel ozve sa mi schránka odkazová,
nikdy si ich nevymažem budú mi vás pripomínať,
chýba mi ten čas mali sme ho spolu tráviť inak,

vynárajú sa mi v hlave spomienky,
ako ja a ty, naše spoločné momenty,
stále mám ten pocit že ťa zajtra uvidím,
no realita iná je a ja ju nezmením,

sú vety čo som chcel povedať iba tebe,
boli také osobné no teraz to už nejde,
je slovo ktoré patrilo tiež iba tebe,
aj keď sa to nedá, chcem aby to vedel