Lojzo

Na zastávke tŕpne mi aj ucho,
či ma vôbec zoberie a kožu zo mňa zoderie
a potom vypľuje a potom vypľuje.
Každé ráno len tie isté tváre:
„Včera som si vystrihla podľa Burdy kabátik
a celkom novučičké šaty“.

Už sa blíži, otvoria sa dvere,
dovnútra som vnesený, nikto nie je vznešený
ba opak pravdou je, ba opak pravdou je.
Nesiahajte mi na také miesta,
„Vy jeden hulvát škaredý, vyhodím vás zo dverí,
na to je poludňajšia siesta“.

®: Ako to s nami, ako to jazdíš,
ty, ty, ty, ty, ty jeden cvok.
„Keď sa vám nelúbi, tak počas jazdy,
móžem si zložit ruky v bok“.

Pomaličky blížime sa k práci,
nikto sa už nedrží, nemusí a vydrží
povoľujú vrecká, povoľujú vrecká,
pätnásť miliónov je hádam dosť,
včera večer na Pešti, dávali tam neresti
a u nás seriál pre radosť.

®: (a pôjdeme kade ľahšie)
Vy, vy jedno zvieratko, dáš tú ruku preč!
ahoj, Oli si tu sama? – Ta ne?
Revízia cestovných rízkov.
ak stojíte, držte ma.
Uvoľnite miesto mladším.

Doraziť sme dorazili všetci,
jeden s novým monoklom, druhá s očkom pod sukňou
a tretí bez kufra, a tretí bez kufra.
Do práce sme vysmiaty a svieži.
„Ráno plné radostí, problémov a blbostí,
každý deň prežívame sami“.
Kde pak ty metro hnízdo máš?