Marcela Laiferová

^A Hľadám slová, čo vietor rozmetal ^Hm do ulíc,
^E7 slová, písmená známe a vánok ^A mihalníc,
ktovie, ktoré dnes nájdem, ktorý ma ^D vietor pohlad ^E7 í,
^A slová do dlaní ^Fis schovám a ^Hm tichá tvár už ^E7 nič nezradí.

^A Čakám kto teraz príde, kto tvár mi ^Hm pohladí,
^E7 struny, ktoré sa chvejú, kto správne ^A naladí,
neviem, čo je to so mnou, prečo tak ^D dlho zaspá ^E7 vam,
^A niekto pod oknom ^E7 stojí a je ^A sám.

Otvorím ^Hm okno, nech nie je ^E7 sám,
pretože ^A tam vonku stojí pán,
veď čože, ^Hm keď každé slovo ^E7 zázračným sa ^A zdá,
do vlasov ^Hm prsty sa zaple ^E7 tú,
v dotykoch ^A na druhú planétu,
náhlivé ^Hm vietor už slová ^E7 márne nahá ^A ňa. ^E7 , ^A

Chodím po špičkách ticho, slová sú ^Hm váhavé,
^E7 vankúš sny moje šepká, dotyky ^A láskavé,
slová, tie slová krásne, keď ktosi ^D lásku nesie k ^E7 nám,
^A schovám vábivým ^E7 slovám zlatý ^A rám.

Otvorím ^Hm okno, nech nie je ^E7 sám,
pretože ^A tam vonku stojí pán,
veď čože, ^Hm keď každé slovo ^E7 zázračným sa ^A zdá,
do vlasov ^Hm prsty sa zaple ^E7 tú,
v dotykoch ^A na druhú planétu,
náhlivé ^Hm vietor už slová ^E7 márne nahá ^A ňa. ^E7 , ^A