Martin Madej

Stop, je načase zvoľniť
tempo kvôli ktorému sa necítim byť voľný.
Zhoď reťaze dovoľ mi,
pripomenúť ti, že si pán svojej voľby.

Krok, na chvíľu odlož bokom
a prestaň rátať koľko ťa ešte čaká krokov.
Vylož nohy, nezaoberaj sa robotou,
čo má prísť príde zajtra alebo potom.

Stačí fakt tak málo,
prestať brať život jak závod.
Nemusíš poznať návod,
len vychutnať všetko, čo život ponúka.

Stačí fakt tak málo,
recept na kľudný spánok
je privítať s úsmevom každé ráno
a brať jak dar všetko, čo ti život do rúk dá.

REFRÉN: (MARTIN MADEJ)
Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.
Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.

Tak žijem život, z každej strany tlak,
niekedy sa cítim, akoby ma prešiel vlak.
Neviem kedy spomaliť, tlačia ma termíny,
chcem zastaviť pred nimi a povedať preč s nimi.

Chcem zahodiť starosti, chvíľu robiť sprostosti,
užívať jak v mladosti a mať chvíle radosti.
Zastaviť, proste doplniť palivo,
dať si s priateľmi pivo a si vychutnávať život.

Pozrieť sa na veci len z tej pozitívnej strany,
zle už máme za sebou a pekné je pred nami.
Veď stačí nám tak málo, aby sme neboli sami,
nájsť skutočného priateľa, čo vylieči rany.

Veď dneska som tu, ale zajtra byť nemusím,
odniesť si to pekné len sa ja radšej pokúsim.
Aj keď život prinesie mi, že sa chyby dopustím,
treba si užívať, kým tento svet opustím.

REFRÉN: (MARTIN MADEJ)
Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.
Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.

Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.
Všetko sa dá, lebo v sebe mám,
to, čo je tak vzácne, to čo je tak vzácne.