Keď E sedím večer A v okne
a hľadím E na svet,
na svet rozbú H rený
a plný temných E chvíľ. H7
E Myslím stále A na deň,
ktorý E zmení
iste všetkých H ľudí
a rozžiari im E tvár. H7
Večer čo večer, keď z okna hľadím na svet,
na ľudí dobrých, šťastných a spokojných.
Spánok padá na mňa no ja len sedím,
E smutne hľadím H z okna
na svet zrúca E ný. E7
Ten deň je A blízko,
srdce mi E búši, E7
sen sa mi A plní,
len mi nedá H spať.
Keď sedím večer v okne a hľadím na svet,
na svet rozbúrený a plný temných chvíľ.
Myslím stále na deň, ktorý zmení
E iste všetkých H ľudí
a rozžiari im E tvár.
Milan Krištofovič
