Miro Žbirka

Z modrej knihy lásky čítajú
maľujú si líca písmenami
Z modrej knihy lásky čítajú
akoby na svete boli sami.
Moknú pred kinom o múr opretí
čas im neletí, neletí.

Nosia v očiach svoje veľké sny
v meste plnom výkladov a striech
unáša ich vietor záhadný
tam, kde možno očistí ich hriech.
Pod kabátom tmy, v teplom byte slov
škrtnú zápalkou, zápalkou.

R.: Fúkne noc do sviečok, čas melie na prášok
kamene výčitiek viem.
Všetko sa vzdiali v tme, zdraželo výkupné,
Do sĺz sa vkráda smiech viem.

Z modrej knihy lásky čítajú
obracajú stránku za stránkou.
Z modrej knihy lásky čítajú
rátajú si v nebi baránkov.
Hlava pri hlave, plece pri pleci
Šťastní bez vecí, bez vecí.

Vymýšľajú krásne ulice
preskakujú závej siedmich zím
Vymýšľajú krásne ulice
po nich idú medzi nimi si.
Majú hračku čas a čarovný prút
majú hračku čas a prút.

R.: 2x

Da, da, da, da...