Púť spoločenstva prsteňa či náročná konfrontácia s Voldemortom príde na rozum, keď si človek vypočuje novú verziu slovenskej hymny. Teda ten, komu nie je určená. Ego autora muselo o polnoci vystreliť do nebies spolu s ohňostrojmi a dotlelo za posledných tónov nadbytočnej fujary.
Hit roka 2025, ktorý zákerná exmarkizáčka úspešne nanútila sestrám a bratom slovenského národa, mal konečne svoju premiéru. Dlho diskutované dielo je o 25 sekúnd dlhšie ako doterajšia oficiálna verzia. Vzniklo v gescii Oskara Rózsu, pričom sa nahrávalo v Slovenskej filharmónii. Zúčastnení do kauzy zatiahli aj Bratislavský chlapčenský zbor a Detský zbor Slovenského rozhlasu. Celý projekt stál 46 500 eur.
Ako (ne)vynútiť národnú hrdosť
Prečo vlastne vznikla nová verzia? "Ministerstvo kultúry venuje veľkú pozornosť podpore slovenského kultúrneho dedičstva. (...) Cieľom ministerstva kultúry je, aby štátna hymna v novej úprave bola pre všetkých Slovákov zdrojom národnej identity, jednoty a pozitívnych hodnôt," cituje ministerstvo niekdajšia redaktorka Slovenského rozhlasu Gabriela Húsková v štúdii napísanej pre denník Postoj.
Uvádza v nej, že text hymnickej básne Nad Tatrou sa blýska vznikol na protest, keď slovenskí študenti odišli z Bratislavy do Levoče 5. marca 1844 po suspendovaní Ľudovíta Štúra na Evanjelickom lýceu v hlavnom meste. Ústava diktuje, že ide národnú hymnu tvoria prvé dve strofy tejto básne Janka Matúšku a žiadne iné. K textovej úprave by tak mohlo dôjsť, iba ak by to odhlasoval parlament s ústavnou väčšinou. Základom hudobnej zložky je melódia ľudovej piesne Kopala studienku.
K hudobným úpravám slovenskej hymny v priebehu rokov prispeli významné osobnosti kultúrneho života. Hudobný skladateľ, organista, zbormajster, dirigent, pedagóg a publicista Ján Levoslav Bella, hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Mikuláš Schneider-Trnavský a hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života Alexander Moyzes. Prvú hymnu Slovenskej republiky, ako sme ju doteraz poznali, mal na starosti hudobný skladateľ, muzikológ a vysokoškolský pedagóg Ladislav Burlas, niekdajší žiak Moyzesa a Schneidera-Trnavského. Väčšinou sa hymna upravovala ako dôsledok historického vývoja slovenskej spoločnosti.
Jeden z oficiálnych štátnych symbolov však teraz prešiel aktualizáciou len z rozmaru v Kittsee a znie presne podľa sľubov autora nového aranžmánu Oskara Rózsu – slávnostnejšie a honosnejšie. Je však skôr na smiech, než by vzbudzoval národnú hrdosť. Kilogramy pátosu a všeslovanskosti, ktoré na poslucháča hádže, sa skôr hodia do veľkofilmu s dramatickým rozuzlením. Navyše, ak sa ako národ snažíme zbaviť identity bačov, ktorí, keď sa aktuálne neoháňajú valaškami okolo seba hlava-nehlava, zanôtia si na jednej zo svojich fujár položených pri dverách, hymna nás s vervou vracia späť.
Hymna slovenskej národnej polarizácie?
Sociálne siete počas prvého dňa roka neprekvapivo zaplavili komentáre a diskusie o "novej hymne". Ako to už býva, časť laickej verejnosti je nadšená, druhá sa s Rózsovou úpravou nestotožňuje. Ťažko to však niekoho môže prekvapiť, keďže sám už na jeseň neváhal pre "hymnu slovenskej národnej polarizácie" pripraviť pôdu výrokom: "Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna."
Smeroval ho ľuďom, ktorí si dovolili vyjadriť sa kriticky či už na adresu jeho osoby alebo spôsobu, akým k hudobnej "aktualizácii" hymny došlo. Rovnako si teda môžete s (falošnou) úľavou povedať, že ak sa vám "nová hymna" nepáči, aj tak nie je vaša. V skutočnosti je však hymna štátnym symbolom každého občana Slovenskej republiky. Používanie starších verzií nie je zakázané, na oficiálnych podujatiach však bude znieť práve tá, ktorej autor a iniciátori jej uvedenia národ rozdelili už skôr než bola odpremiérovaná.
Pokiaľ ide o samotné dielo, v kritikách zaznieva najmä nezrozumiteľnosť spevu, pomalosť a rozťahanosť (Rózsa jej tempo znížil takmer o tretinu), prekombinovanosť, gýčovosť či nesúlad medzi obsahom textu a energiou hudby. V komentároch sa objavujú kreatívne ľudové hodnotenia a prirovnania ako "namiesto Kopala studienku máme Kopala diaľnicu do Košíc", "uťahaný pochod padlých revolucionárov" či "majestátna ako ručiace porcelánové jelene".
K úprave hymny sa hneď v prvých hodinách roka vyjadril napríklad aj umelecký šéf opery Jihočeského divadla Tomáš Ondřej Pilař. "Nová verzia slovenskej hymny vstúpi do učebníc ako k dokonalosti dovedené nepochopenie vokálno-symfonickej inštrumentácie. Najlepšie by som ju popísal tak, ako by fanúšik metalu chcel napísať niečo v štýle Pirátov z Karibiku," napísal nový nepriateľ slovenského národa v doteraz šesťstokrát zdieľanom facebookovom statuse s dodatkom, že "za pikardský terciový záver sa z konzervatória vyhadzovalo už pred 150 rokmi".
Ostrá kritika z Česka zamrzí, ale vzhľadom na komunikáciu vo svojich videách a statusoch počas jesene, a tiež partiu ľudí, s ktorými sa od ohlásenia práce na novej hymne s nadšením stretáva a fotí, si Oskar Rózsa podobné hodnotenie od kolegov a odborníkov zaslúžil. Celý čas sa totiž tváril, že byť arogantný egomaniak je úplne v poriadku, pretože 1. januára 2025 o polnoci z jeho hudobnej geniality všetci padnú na zadok. Na tú hymnu si (možno) zvykneme, no pre mňa je najmä ľudským sklamaním.
Zdroj: screenshot
Doplnenie (1.1.2025, 22:05): Ak si chcete na kvalitu umeleckého prevedenia spraviť názor sami, odporúčam vypočuť si verziu, ktorú autor zverejnil na svojom Youtube kanáli. Znie kvalitnejšie a čitateľnejšie než to, čo po polnoci s gýčovými zábermi krajiny odvysielala STVR. Viac v nej vynikajú jednotlivé detaily, jednotlivé nástrojové sekcie a hlasy sa nezlievajú, tým pádom celý aranžmán pôsobí podstatne lepšie. Možno by ani kritiky nebolo toľko, keby zaznela hneď na prvýkrát takto.
Ale pachuť zostáva. Veď nie je to samé osebe obrovský bizár a hanba, že najkvalitnejšiu verziu hymny treba hľadať na súkromnom profile aranžéra pod názvom "Štátna Hymna SR 2025 TUTTI_HQ AUDIO", kým štátny aparát ju za celý deň (s výnimkou večernej živej premiéry v Slovenskej filharmónii) nebol schopný odvysielať a zverejniť v dôstojnej zvukovej kvalite?
Kým na stránke Ministerstva kultúry v čase tohto doplnenia prebieha "udrzba" (celý oznam je bez diakritiky, aké slovenské a kultúrne), stránka Ministerstva vnútra sa naďalej tvári, akoby hymna ako štátny symbol nespadala primárne pod jeho gesciu. Naozaj neuveriteľné.
Inštrumentálna verzia bez zborov:
Autori: Marek Majzon (text nad prvým Youtube videom), Patrik Marflák (Hymna slovenskej národnej polarizácie?)
