Výpoveď aj príbeh Boba Dylana sú aktuálne aj dnes, po vyše šiestich dekádach. A hoci sa obrazy sveta prvej polovice 60. rokov na prvý pohľad určite líšia, v niečom zostávajú absolútne rovnaké. Vojna vo Vietname, Kubánska kríza a svet iba milimeter od jadrového konfliktu.

V nasledujúcej dvojrecenzii sa pozeráme na film A Complete Unknown (v slovenčine Bob Dylan: Úplne neznámy) z pohľadu dvoch protipólov – človeka, ktorý nepočúva Boba Dylana (Marek Majzon), a poslucháča (Samuel Ivančák). 

Nachádzame sa na začiatku 60. rokov a v strede New Yorku. Mladý Bobby Dylan (Timothée Chalamet) vystupuje z auta, ktoré ho prinieslo pred sľubnú kariéru. Má so sebou veľký batoh, gitaru a ambíciu stretnúť svojho hudobného hrdinu Woodyho Guthrieho (Scoot McNairy). Jeden z najpopulárnejších spevákov a "oživovateľov" folku leží v nemocnici s nevyliečiteľnou neurologickou poruchou.

Dylan s drzosťou mladého človeka nepozná prekážky, a tak sa vydá k jeho lôžku, aby mu zahral poctu, ktorú mu zložil. Tu osloví Guthrieho priateľa, tiež signifikantnú postavu folkovej hudby, Petea Seegera (Edward Norton).

Práve Seeger sa stane Dylanovým mentorom a priateľom, vďaka čomu sa stretáva nielen s Joan Baez (Monica Barbaro), ale aj s manažérom Albertom Grossmanom (Dan Fogler). Odtiaľto je príbeh už len mozaikou nahrávania albumov, koncertovaní, vyrovnávania sa s popularitou či mileneckých vzťahov, ktoré strieda so Sylvie Russo (Elle Fanning) a Joan Baez.

Zaslúžená nominácia na Oscara

Snímka nemá vyskladaný dramatický dej, kde by sme sledovali motivácie a pohnútky hlavnej postavy počas dosahovania cieľa. Skôr nám, verná svojmu názvu, kaleidoskopicky, avšak stále súvisle, predstavuje Boba Dylana z rôznych uhlov – nadšeného fanúšika, arogantného a bezcitného milovníka presvedčeného o vlastnej genialite, bohéma, celebritu či hudobného posla, persóny, ktorá zhltla všetky ostatné. Vynikajúca príležitosť pre herca, ktorý chce ukázať svoju verzatilitu.

Hoci je Dylan považovaný za velikána s právoplatným miestom v hudobnej histórii, Chalamet ho hrá tak presvedčivo, že sa poľahky môže aj znechutiť. Napríklad, keď sa rozíde s Russo, na večierok príde s akousi Rebeccou, ktorú nechá ísť domov samu, aby sa mohol potajomky skrčiť v podniku, kde hrá hudobník z výťahu po párty. Tu sa stane obeťou malej roztržky a ide si liečiť rany opäť k Russo.

Okrem vývoja postavy a jej prizmatických odleskov sa vo filme našlo aj vtipné miesto. Na folkovom festivale v Newporte, kde Dylan sklamal všetkých svojich fanúšikov zámenou akustickej gitaru za elektrickú, sa opitý stretáva s rovnako energickým Johnnym Cashom. Dylan sa chce previesť na motorke, avšak Cash mu bráni svojím autom. Následne sa rozhodne, alkohol-nealkohol, preparkovať, čím nastáva prekvapivá gagová chvíľka.

Film Bob Dylan: Úplne neznámy osloví fanúšikov aj "náhodných okoloidúcich". Prvej skupine vysvetlí a pripomenie, čo sa ako stalo v osobnej/svetovej histórii ich idolu, zatiaľ čo druhá si rozhodne užije zaujímavý kúsok.

Stačí šesť strún

Ako málo v skutočnosti stačí na to, aby človek otvoril oči, srdcia, mysle a hlavy? A ako málo vlastne stačí na to, aby tí, ktorí nepočujú, nevidia a necítia – zrazu počuli, videli a cítili? A čo treba na to, aby tí, ktorí počujú, vidia a cítia, počuli, videli a cítili ešte viac? 

Netreba za tým hľadať žiadne zložité konštrukty filozofických úvah. Niekedy totiž stačí skutočne málo, a aj to je vlastne veľmi veľa. V prípade Boba Dylana hovoríme o šiestich strunách gitary a interpretácii svojej vlastnej výpovede. Vyslovil to, čo si všetci mysleli iba v kútiku duše, dávno to vedeli, no nedokázali pomenovať. Aspoň nie takým spôsobom, ako ten mladý chalan, ktorý sa celkom znenazdajky začiatkom 60. rokov vynoril uprostred veľkého New Yorku. Stal sa hlasom generácie, ktorá odmietla pobabraný život svojich rodičov a rovnako sa vzpriečila spoločenským normám. 

Nie je tomu tak náhodou, pretože Bob Dylan je apoštolom svojej viery, ktorej naplno uveril, neskôr sa jej vzpriečil, aby ju pretvoril na niečo nové, vzrušujúcejšie a objavil ju celkom nanovo. Lebo o tom sú tie najpravdivejšie hudobné a umelecké príbehy.

Neprestať sa pýtať

Mnohé v sebe, v ľuďoch, v spoločnosti a svete vedel Bob Dylan cez svoju výnimočnú a bohatú paletu farieb myšlienok, pocitov, správ a posolstiev vložiť do svojich piesní, ktoré sa navždy stali pevnými záchytnými bodmi aj v tých najrozbúrenejších vodách dôb. 

Nový film o Bob Dylanovi je však zároveň aj nástojčivou otázkou, ktorú pred nás kladie. Zamysleli ste sa, kto je súčasným a absolútne uveriteľným apoštolom svojej viery? Od koho zo súčasných mien hudobnej scény si môžeme zobrať to vzácne "dylanovské" posolstvo a kto nás učí viac vidieť, počuť aj cítiť? A kto vôbec dokáže tak presne a pravdivo pomenovať to, čo žijeme, takým spôsobom, ako to dokázal Bob Dylan?

Lebo okrem fantastických a magnetizujúcich energií, ktoré na vás takmer dve a pol hodiny z filmového plátna intenzívne prúdia, je prinajmenšom jedným z odkazov filmu aj to fundamentálne – nikdy si neprestať klásť otázky.

Autori: Marek Majzon, Samuel Ivančák (od Stačí šesť strún + titulok a perex)