Minulý týždeň skončilo hlasovanie v hudobných cenách Radio_Head Awards 2021 a ja som už po tretíkrát súčasťou poroty/akadémie, ktorá mala za úlohu vybrať najlepšiu päticu nahrávok v kategórii Hard & Heavy.


Na túto úlohu sa vždy veľmi teším. Jednak si ucelím prehľad o tom, čo všetko v daný rok vyšlo, a zároveň môžem svojimi hlasmi pomôcť zviditeľniť kapely, ktoré by podľa mňa mali byť vidieť a hlavne počuť.

Keď mi prišiel pred tromi rokmi prvý email s pokynmi, že mám vybrať päť najlepších metalových nahrávok, v duchu som sa pousmial, že tak sa teda pokúsim z tých štyroch albumov, čo asi vyšli, zostaviť rebríček a najlepší tam dám dvakrát. Ako strašne som sa mýlil, som zistil hneď, ako som otvoril zoznam s tým, čo všetko v daný rok vyšlo. Bolo tam 51 titulov, to je skoro na každý týždeň v roku nový metalový album!

Neviem, ako je to v iných žánrových kategóriach, ale vzhľadom na veľkosť našej krajiny je toto číslo úplne šialené a jednoznačne dokazuje, že tvrdá hudba u nás prekvitá. A najlepšie na tom všetkom je, že aspoň polovica je na slušnej až výbornej úrovni a kapely sa z roka na rok takmer neopakujú. V roku 2021 ich bolo dokonca 65 a, ako ste sa už mohli dozvedieť TU, do prvej päťky sa dostali:

Autumn Nostalgie - Ataraxia
ČAD - Medvede
Catastrofy - Taký je život
Cranial Void - Celestial
Small Town Life - Common Grey

Tejto finálovej pätici sa povenujem neskôr v samostatnom článku až po zverejnení absolútneho víťaza najtvrdšej kategórie. Teraz by som chcel upriamiť pozornosť na niektoré z tých kapiel, ktoré sa do druhého kola hlasovania nedostali, ale ich tvorba rozhodne stojí za vypočutie.

Black metal má v mojom srdci špeciálne miesto a tento subžáner tvoril v aktuálnom ročníku zhruba tretinu z celkového počtu nahrávok. Každý rok je medzi najlepšími aspoň jedna kapela s nálepkou black, čo svedčí o jeho dlhodobej popularite a hlavne kvalite, keďže konkurencia z iných subžánrov je veľká. Autumn Nostalgie, ktorí sú nominovaní aj teraz, naposledy dokonca zvíťazili a medzi najlepšími boli pred rokom aj nahrávky kapiel Hyenism a Malokarpatan.

Úprimne, najradšej by som v článku vymenoval kompletnú minuloročnú blackmetalovú tvorbu, pretože tam je veľa silného materiálu, ale povedal som si, že sa posnažím vybrať zhruba 20 albumov z celkového počtu, pričom zahrniem aj kapely z iných metalové subžánrov. Náročné rozhodovanie si trošku zjedoduším vynechaním kratších EP nahrávok (okrem pár výnimiek). Cez názvy albumov sa väčšinou prekliknete na Bandcamp (ak tam album nie je, tak Spotify alebo Youtube), kde si danú nahrávku môžete celú vypočuť a prípadne aj zakúpiť.

Cresset, Distant Shapes a Igric sú kapely, resp. projekty fungujúce pod hlavičkou Tryzna Productions. Toto slovenské vydavateľstvo zamerané viac-menej výhradne na black metal je ďalším dôkazom o jeho silnom postavení na našej scéne. Cresset je relatívne nová partia z Bratislavy hrajúca old school black death s nádherným hnilobným vokálom, zvukom a postupmi pripomínajúcimi začiatky žánru. V žiadnom prípade však nejde o nejakú kopírku. Naopak, Cresset majú svoju tvár a ich prvý dlhohrajúci album Obscurantism rozhodne stojí za pozornosť. 

Na druhej strane Igric už nie je žiadny nováčik, prvé demo nahral v roku 2004 a odvtedy má na svojom konte 15 náhravok rôznych dĺžok a formátov. Aktuálny počin Svet svetlom stvorený nahral opäť celý sám, okrem hlavného spevu, na ktorý si prizval Svarthena z Aeon Winds. Inšpirácia slovanskou históriou, či už v textoch alebo v hudbe je zjavná už od vzniku projektu a je jedným z prvkov, ktoré domácim zoskupeniam pridávajú na výnimočnosti a v ich skladbách vytvárajú veľmi špecifickú atmosféru. Nehovoriac o tom, že spievať v slovenčine Svarthenovi naozaj svedčí.

Igric a Svarthen majú na svedomí aj projekt Distant Shapes a nahrávku Life Forsaken, kde nechávajú tradičnejšie postupy bokom a nastupuje progresívny a experimentálnejší prístup.  


V prípade Tryzna Productions mi nedá nespomenúť aj dve EP. Prvým je Concubia Nocte a ich Mohyly, kde skladba Mohylový ľud je vyslovene blacková hitovka a Machina Baphometa - ultrarýchla smršť z Kežmarku na Shame of the proud angel predvádzajú moderný náklep, na aký sme zvyknutí od špičiek svetovej produkcie.

Krajiny hmly sú ďalším projektom, okolo ktorého sa točia ľudia blízki kapele Aeon Winds, konkrétne ide o ex-člena Namtara. Podobne ako Igric, aj Krajiny hmly čerpajú inšpiráciu v pohanskej mytológii a všetky texty sú v slovenčine. Je mi sympatické, že stále viac metalových kapiel používa slovenčinu a myslím si, že je to atraktívnejšie aj pre domáce publikum. A nielen domáce, pretože blackmetaloví nadšenci z celého sveta vyhľadávajú regionálne kapely práve kvôli ich špecifikám a exoticky/tajomnej znejúcim jazykom. Mne napríklad tiež nórčina v black metale znie ako jazyk Mordoru. Poza čierne hory je ďalší album, ktorý dokazuje, že fanúšikom black metalu slovenská scéna má čo ponúknuť.


Trio Krolok z lesov Malých Karpát je presne ten atmosferický old school, ktorý mi sedí najviac. Album Funeral winds & Krimson sky vyšiel pod prestížnou značkou Osmose Productions a o mixáž a mastering sa postaral Zdeněk Šikýř z legendárneho pražského štúdia Hostivař. Pán Šikýř si na albume aj zahosťoval ako klávesák, spolu s Tomom "Necrocockom" Kohoutom, pôvodným frontmanom kultových Master's Hammer, ku ktorým vzhliadali aj nórski velikáni ako Darkthrone či Mayhem. Ten obstaral necrochóry a hru na pohrebnú trúbku. Práve vplyv starej školy, vtedy česko-slovenského blacku, je tu citeľný, ale jednoznačne v dobrom. 

Asi nič ma nešokovalo tak, ako Vyatûr a Master Hunter. Za oboma projektami stojí dvojica Peter a Ján a ide o katolícky (un)black metal. Tento oxymoron mi hlava veľmi neberie, o to viac som bol zvedavý. Po vypočutí som zostal v ešte väčšom šoku, pretože hudobne tomu viacmenej nie je čo vytknúť. Vyatûr, atmosferickejší z dvojice, sa prezentuje albumom The Beginning, ktorý tvorí jedna pieseň so stopážou 31:50 minút. The Finality of Evil od Master Hunter je black metal so všetkými tradičnými prvkami definujúcimi žáner, teda až na tie texty.

Bude horšie. To je názov albumu kapely Drugs. Svoju tvorbu označuje za blackened hardcore/crust a mne nezostáva nič iné len súhlasiť. Black sa dá zakomponovať naozaj všade a v spojení s hardcore crustom to funguje výborne. Natlakovaná a veľmi chytľavá záležitosť z východného Slovenska je jedným z minuloročných horúcich želiezok v ohni.

Dve EP v jednom roku môžeme považovať v podstate za LP, a preto spomeniem aj Deathcrafted z Prešova. Podobne ako pri Igricovi, aj tu sa jedná o "one man show", v tomto prípade doslova, pretože Lukas Tron obe EP Deathcrafted a Mephisto aj naspieval. Moderným spôsobom mieša black najmä s deathcoreom a ide mu to naozaj perfektne. 

Zašvindľujem si aj v prípade Teufelsmauer, ktorí v roku 2021 nahrali tiež dve EP Dogma a Teufelsmauer, a treba povedať, že jedno lepšie ako druhé. Na východe sa temnote darí, pretože aj Teufelsmauer pochádzajú odtiaľ, konkrétne zo Svidníka. Tradičnejšie prevedenie blacku, ale opäť so svojským šmrncom. Nervydrásajúce, natlakované, riff za riffom, spev je rev až hrôza, ideálny soundtrack na koniec zimy. 


Naozaj by som mohol takto spomenúť asi všetky blackové nahrávky, pretože na každej sa dá nájsť niečo zaujímavé a ja mám v tomto prípade pokročilú rozhodovaciu paralýzu, preto poďme radšej ďalej. Ale Otras, ako inak z Košíc, si dajte určite tiež. 

Slovenskou špecialitou je taký zvláštny, ťažšie zadefinovateľný subžáner, ktorý má základ (asi) v hardcore a k nemu je vždy primiešané vo väčšej či menšej miere niečo iné, napríklad crust, punk, heavík, thrashík, sludge, grind, prípadne všetko dokopy. Poznávacím znamením je bizarný názov ako ČAD, Hrobár, RÜBÄNÏSKÖ a slovenské texty. Kapely hrajúce tento "slovak core" mám veľmi rád a minulý rok ich dokonale reprezentoval popradský Diktät. EP Toto je Diktát ponúka osem skladieb, zhruba 15 minút, bolo nahraté, ako inak, v garáži a je to naozaj diktát.

Nerva z Košíc a ich svižný hardcore punk zachytený na albume Obetiam predurčenia je ďalším do zbierky zaujímavej domácej tvorby. 

Túto škatuľku by som uzavrel kapelou Brizolit. Ráno biznis večer flex (na Bandcampe nie je, takže link smeruje na Spotify) je vtipný hardcore pekne od podlahy s veľkým dôrazom na vtipný. Niektoré fóry sú ešte také kostrbaté, ale potenciál chalanom uprieť nejde, majú svoj ksicht a som zvedavý, kam sa budú uberať ďalej.

Death metal bol u nás silný najmä v 90. rokoch a ja mám veľkú radosť, že aj v roku 2021 Dehydrated stále vydávajú novú tvrobu. Kapela, ktorá začala už v roku 1991, je stále aktívna a posilnila o najvýraznejšieho slovenského growlera Dragana z Depresy, ďalších domácich priekopníkov žánru. Aktuálna nahrávka After the Funeral je presne to, čo od nej každý fanúšik očakáva - poctivý brutal death metal starej školy.

Killchain takisto netreba metalovým fanúšikom špeciálne predstavovať. Košická death grindová legenda minulý rok vydala svoj štvrtý album Rottenness pod francúzskym vydavateľstvom Meat 5000 Records. Žiaľ, aktuálne má vydateľstvo nejaký problém so svojím Bandcamp účtom a celý katalóg je nedostupný, vrátana novinky od Killchain. 


Topoľčany majú dlhú tradíciu hardcorových kapiel, od L.S. cez Začiatok konca až po True Reason. Priamočiary a úderný hardcore v duchu newyorskej školy, tvorí obsah nahrávky Z moci nám danej. Občasný vplyv hip-hopu je vítaným spestrením a pripomienkou na kolaborácie gitár s gramcami, ktoré su v zahraničí úplne bežné, u nás je takýchto spojení zatiaľ ako šafranu. 

Na záver spomeniem ešte Landless a ich Mirrors. Tí sú z úplne iného súdka ako všetko doteraz spomenuté. Ide o moderný metalcore, s výraznými melodickými refrénmi, čistým vokálom a kopou samplov a elektroniky. Ich ambíciou je jednoznačne dostať sa do sveta, bude to nesmierne náročné, pretože na tomto poli je v zahraničí konkurencia veľká, ale potenciál a kvalitu na to majú.


Ani nejdem počítať, koľko som tých kapiel vo finále spomenul, pretože aj tak ich je málo. Každému autorovi jednej zo 65 minuloročných nahrávok patrí môj rešpekt, pretože väčšinou to tí ľudia robia z čistého nadšenia a lásky k hudbe a vo svojom voľnom čase a za vlastné peniaze, bez očakávania ich návratnosti.

Napriek tomu (a možno práve preto) je kvalita domácej hard&heavy produkcie naozaj na vynikajúcej úrovni a zaslúži si našu pozornosť a podporu. Všetky svetové kapely začali ako lokálne a bez prvotnej podpory svojho najbližšieho okolia by sa svetovými nikdy nestali. Kúpou digitálneho albumu, CD, vinylu, trička alebo vstupenky na koncert podporíte ľudí, ktorí sa dali na neľahkú cestu tvoriť a šíriť svoje umenie medzi ľudí. Nech im to vydrží čo najdlhšie.

Autor: Tomáš Danišovič